SLEDUJTE
Slová riadia svet. Označujú ho a dešifrujú. Pomenúvajú realitu, aby nás zbavili zmätku. Je to protilátka proti poruche, ktorá nám umožňuje porozumieť a byť komplexný pri vyjadrovaní toho, čo sa tvorí v našich myšlienkach. Dôležitosť slov vedia tí, ktorí ich strážia, ale aj tí, ktorí ich drancujú, najmä v časoch 'metaverza'.
Ak bola sofistikovaná propaganda XNUMX. storočia, XNUMX. storočie z nej urobilo virálnu. Obraz znehodnotený digitalizáciou stratil na dôveryhodnosti, a preto sa slovo znovu objavilo s možnosťou jeho replikácie: dnes sa šíri rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Uvedomujúc si to pisatelia prejavov a niektorí obchodníci s príbehmi, získali starú lekciu operných slov: vytrhnúť ich pôvodný význam a naplniť ich iným, ktorý sfalšoval ich význam.
Slogan a argument čerpajú zo starého zdroja propagandy na základe jeho prenosovej kapacity. Je to logika jazyka džbánov, falšovanej verzie abecedy, ktorá vedie k jazyku transparentov a hesiel. Preto je vhodné slová chrániť a sprevádzať. Chráňte ich aj pred tými, ktorí sa ich snažia privlastniť.
Tento týždeň María José Solano povedala čitateľom 'ABC Cultural', ako funguje bezpečnosť slov, tento zvyk jazyka, ktorý Kráľovská španielska akadémia zamýšľa chrániť jazyk. Správa nestriebrila metaforu. V skutočnosti je to prvé, čo sa robí v bezpečnostnej kamere inštitúcie.
Spisovateľ, redaktor a spolupracovník kultúrnej prílohy týchto novín v ňom čitateľom odhalil unikáty, cenné knihy a vzácne výtlačky Dejín univerzálnej literatúry. Ponoril sa do starodávnej cesty jazyka, chrbtice, ktorá zaujala aj spisovateľa a odborníka na klasické štúdiá Andreu Marcolonga.
Po svojich pôsobivých zväzkoch „Jazyk bohov“ a „Miera hrdinov“ talianska spisovateľka so sídlom vo Francúzsku práve vydala v Španielsku veľmi stručný blog s názvom „Cesta slova“, ilustrovanú knihu od Andrea Unciniho. and Posted by Záhori. S vášňou členov expedície Marcolongo predložil čitateľovi 25 etymológií, že naše vysvetlenia sú také silné ako súbory, ktoré María José Solano našla v trezore RAE.
Marcolongo napríklad opisuje výrazy ako „nemluvňa“ alebo „detský“ v súvislosti s niekým, kto „ešte nevie alebo neovláda slová, bez ohľadu na to, koľko majú rokov“. Hovorí tiež o jazyku ako o veľkom dobytí ľudskej bytosti, o tom, čo umožňuje konverzáciu. Na dôkaz toho ponúka čitateľovi listnaté cesty plné zmyslu, ktorými sa križujú ako motýľ, možno najkrajší z lietajúceho hmyzu a ktorého pôvod v španielčine je spojený s rytmom a hlasom, s arpeggiom a tancom: tá iná forma preletieť nad druhým.
„Španielske slovo motýľ sa zrodilo v pätnástom storočí vďaka populárnym piesňam. Doslova to znamená, María pósate (...)“, píše Marcolongo. V tom objave sa niečo chveje, drahokam, ktorý si zaslúži byť vypočutý a zachovaný, strážený v skutočnom trezore, nie ako tie od Luisa Garcíu Montera, posadnutého uchovávaním predmetov, zatiaľ čo jazyk dostáva kamene opovrhnutia a propagandy.
