„V Španielsku to postavili tak, ako keby energia bola zadarmo; teraz je prioritou rehabilitácia“

20/07/2022

Aktualizované o 09:03 hod.

Starosta začína v španielskych domoch, ktoré nie sú navrhnuté ani postavené na to, aby sa vyrovnali s extrémnymi poveternostnými udalosťami, ako sú následné vlny horúčav zaznamenané toto leto 2022. A nie je to kvôli nedostatku klimatizačných zariadení. Jeho neprispôsobenie je spôsobené tým, že strašný počet domov postavených u nás (v prechode a počas „boomu“ pred rokom 2008) nemá zákonnú povinnosť spĺňať technické normy (tzv. „Technická budova“ Kód'), ktoré dobre pripravia domy na nepriaznivé počasie.

Ťahanie energie a vypúšťanie väčšieho množstva emisií, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu pomocou vykurovacích a chladiacich systémov, boli jedinými riešeniami ešte pred desiatimi rokmi. Teraz existuje nariadenie, ktoré vyžaduje zohľadnenie energetických nákladov budovy, ale len pre tie najnovšie. Následok? Väčšina konštrukcií nie je efektívna.

Prebieha teda scenár zmeny klímy, ktorý je nútený zvrátiť túto situáciu. Potreba vykonať energetickú obnovu domov je v spoločenskej diskusii a v ekonomických plánoch vlád.

Maximálnym predstaviteľom tejto reality je európska pomoc na obnovu domov, aby v lete alebo v zime museli spotrebovať menej energie. K nim sa pridáva aj miestna pomoc a stimuly na vykonávanie prác, ktoré izolujú a zlepšujú komfort budov.

Dolores Huerta, architektka od roku 1999 spojená s trvalo udržateľným budovaním počas svojej kariéry, je novou generálnou riaditeľkou Green Building Council Spain (GBCe), asociácie spoločností a odborníkov špecializovaných na stavebníctvo v súlade so životným prostredím a starostlivosťou oň. Nedávno menovaná vo svojom náklade, skúma vplyv výstavby v Španielsku a nástroje, ktoré máme k dispozícii, aby sme zmenili spôsob, akým obývame svet.

-Aké požiadavky musí spĺňať dom, aby si zaslúžil prezývku „udržateľný“?

- že má nízky dopad na životné prostredie (s odkazom na nízke emisie C02), že je efektívny pri využívaní energie a vody, že má čo najmenšiu uhlíkovú stopu (pri využívaní energie aj materiálov), že poskytuje zdravie , ktorá nás nezamyká a robí nás menej zraniteľnými voči zmene klímy. Súvisí to s kvalitou vzduchu, ktorý je dýchaný vo vnútri, jeho svetlom, jeho akustikou... Súčasťou tohto konceptu sú aj veci, vďaka ktorým sa cítime dobre. A ako posledný bod, že nejakým spôsobom obnoví priestor a biodiverzitu, ktorú zaberá, a nechá zeleň rásť vo vnútri aj mimo neho. Každý dom zrekonštruovaný podľa týchto kritérií bude udržateľný.

-Aké sú environmentálne náklady stavby ako celku?

-Stálo nás, že ich máme, ale našťastie dnes už máme čísla. Tento sektor je zodpovedný za 30 % globálnych emisií uhlíka, tretina energetického plynu spotrebuje asi 50 % materiálov, ktoré pochádzajú zo stavebného sektora. K tomu musíme pripočítať veľmi vysoké percento tvorby odpadu.

-O emisiách, čím sú spôsobené?

-Veľa pochádza z používania budov. Máme zásobu budov (bytových aj nebytových), ktoré sú veľmi staré a veľmi neefektívne. Všetky vznikli (po diktatúre a počas „boomu“ pred rokom 2008) skôr, ako si uvedomili, že potrebujú veľa energie; bude postavená, ako keby energia bola zadarmo. A práve tam je veľká časť emisií. Toto odvetvie si uvedomuje, že prioritou sa stala obnova. Ako prvá naliehavosť sa bude týkať problémov ochrany mnohých z nich, energetická obnova môže zlepšiť budovy a urobiť ich efektívnejšími a užitočnejšími.

„Európske fondy na energetickú obnovu sú výhodné. S trochou ambícií môžete dosiahnuť až 80 % investície»

-A reštaurácia, samotná budova?

-Súvisí to s ťažbou materiálov a stavebných produktov, ktorých je veľa. Je to ako so šekmi. Ak porovnáte skutočné údaje za posledných 20 rokov, posledný je oveľa väčší. Stáva sa to aj domom, ktoré teraz staviame: musia spĺňať tieto vysoké environmentálne a kvalitatívne požiadavky, vďaka čomu je ich CO2 stopa veľmi veľká. Práve teraz si to vo všeobecnosti veľmi neuvedomuje a nemeria sa. Nebola zasadená ani do žiadnej sektorovej stratégie, či už súkromnej alebo verejnej, ktorá by bola postavená iným spôsobom.

-Teraz uprostred vlny horúčav, energetickej krízy a úsporných opatrení, ktoré prichádzajú, je kvalita domov evidentná. Európske fondy vyčleňujú peniaze na energetickú obnovu, a teda spotrebujú menej energie na ich vykurovanie alebo chladenie. Ako hodnotíte jej prijatie a uplatnenie?

-Ocitli sme sa s treskou, ktorá si hryzie vlastný chvost: v spoločnosti sa človek obáva, či bude udržateľný, ale len málo z nás má v rukách riešenia. Niektoré návrhy navyše prechádzajú zmenami, ktoré sa nám nepáčia (menej áut, menej mäsa...) a máme tendenciu pozerať sa na druhú stranu, pretože zmena životného štýlu generuje odmietnutie. V prípade rehabilitácie sa tiež stáva: Kto sa chce zapojiť do prác a predovšetkým súhlasiť s komunitou? Vaše zmeny, ktoré negenerujú masívne dodržiavanie. V mojej komunite nám napríklad trvalo rok, kým sme sa dohodli. Spoločnosť potrebuje čas na spracovanie zmien, ale rýchlosti, ktoré občania potrebujú, nie sú v súlade s byrokratickým procesom. Tieto európske fondy na obnovu prichádzajú s veľmi obmedzeným časom. Možno ich minúť do roku 2026, ale možno o ne požiadať len do konca roka 2023. Doteraz sa otváranie okien oneskorovalo s výnimkou troch autonómnych spoločenstiev. Existuje teda zvrátený efekt, že existujú paralyzované diela čakajúce na dotácie. Čo sa týka samotných prostriedkov, ide o výhodnú kúpu. Práve teraz, ak máte trochu ambície, dokážete pokryť až 80 % investície, na druhý deň začnete sporiť a časom sa môže dom prehodnotiť.

-Spomínali ste vznik odpadu. Prišla recyklácia do stavebníctva?

-Obehové hospodárstvo je ďalšou veľkou výzvou tohto odvetvia. To znamená, že nezáleží na prírodných materiáloch, pretože sú konečné. Ako je to teraz s energetikou, môže nastať kríza s pieskom a inými materiálmi. Oproti nim je mesto samo o sebe novou baňou: odpad všetkého druhu možno recyklovať a vytvárať nové materiály pre mestské plánovanie. Toto je uvedené teoreticky, ale v praxi je to málo pokročilé. A na to sa musíme v týchto rokoch sústrediť. Od strategickej a regulačnej úrovne až po nástroje, ktoré profesionáli potrebujú. Výrobné spoločnosti sa dali dokopy, ale povedali by vám, že sú menšinou, ktorá pracuje s týmito stratégiami.

„Vieme, že cement nie je najlepší materiál z hľadiska životného prostredia, ale je lacnejší a najuniverzálnejší na cementovanie; neexistuje žiadna prírodná náhrada“

-Keď už hovoríme o materiáloch, cement je jedným z najviac znečisťujúcich látok. Kedy sa skončí jeho „vláda“?

-Nie je to len cement. V stavebníctve máme veľmi veľké skupiny znečisťujúcich látok: oceľ, hliník a sklo sú veľké ťažké váhy. Ak hovoríme o cemente, stále sa používa pre svoju všestrannosť a preto, že ide o lacný materiál, aj keď sme si vedomí, že ten náš je z hľadiska životného prostredia ideálny. To si vyžiada čas, kým sa to zmení, ak sa zohľadní aj to, že existuje len málo natívnych alternatív cementácie budov, ktoré nemajú prirodzenú náhradu. Na výrobu betónu a cementu s menším množstvom CO2 je potrebné oveľa viac výskumu, vývoja a inovácií.

-Prečo sa drevo viac nepoužíva na stavbu budov? Je to také drahé?

-Nie je to ani tak kvôli jeho nákladom: existujú drevá, ktoré začínajú zdražovať. Prvá vec, ktorú treba zvážiť, je, odkiaľ to drevo získate. Všetko sme to kúpili z Fínska a Rakúska a to je veľmi drahé. Španielsko využíva drevo na výrobu biomasy a až doteraz neexistovali takmer žiadne spoločnosti, ktoré by sa venovali výrobe dreva na stavby. Teraz sú tu tri veľké španielske firmy, ktoré to začínajú robiť a vďaka tomu môžu veci zmeniť, hoci to bude nejaký čas trvať. Drevená konštrukcia je bezpochyby najlepšia, najcennejšia. Budova váži menej a minimalizuje vplyv cementácie, ktorá áno alebo áno musí byť betónová.

-Aké inovatívne „zelené“ materiály vidíte ako možnosti do budúcnosti?

-Popol robí najväčší betón na svete. Nevyhadzujte všetok ten popol: má cenu zlata! Ale pravdou je, že neexistuje žiadny materiál v takom rozsahu, aký si vyžaduje nenásytná spoločnosť, v ktorej žijeme. Áno, skúma sa nízkoemisný betón a oceľ alebo cementy s menším množstvom slinku (hlavná zložka cementu získaná kalcináciou ílu, kalcitu a iných zlúčenín). Čo však musíme urobiť, nie je čakať na budúcnosť, ale vždy používať čo najmenej znečisťujúce technológie. A samozrejme pokračovať vo výskume v oblasti R+D+i. Veľkí výrobcovia sa domnievajú, že dochádza k emisiám z procesov tak pri chemickej transformácii materiálov, ktoré emitujú C02, ako aj pri čo najrýchlejšom využívaní obnoviteľných energií a vodíka. Čo sa týka materiálov založených na prírode, majú opačnú výzvu: blato, slama, korok... musia byť industrializované. Práve teraz nereagujú na sektor, ktorý ich žaloval.

„Mesto sa stane samou baňou; Bude možné recyklovať materiály, ktoré sa majú použiť v továrňach, a tak znížiť používanie obmedzených prírodných zdrojov, ako je piesok»

-Riešenie udržateľnosti zahŕňa výrobu všetkých tých nových domov, niekedy exkluzívnych pre elitu, s environmentálnym certifikátom výnimočnosti?

-No, mnohí nie sú pre elitu. Je tam všetko. V Baskicku sú efektívne a kvalitné VPO za oficiálne ceny bývania. Na druhej strane existujú normy, ktoré osvedčujú mnohé aspekty (tesnosť, termografia atď.) s kvalitným dizajnom a prevedením, ktorých výsledkom sú domy, ktoré sú ako Ferrari. Udržateľnosť je však o dosiahnutí rovnováhy. Materiály musia byť použité ako veľmi vzácny tovar; stavať čo najmenej a oveľa viac rehabilitovať; Pretože týmto obnovuje domovy a časť mesta. V súčasnosti sa pri obnove dajú robiť skutočné zázraky, čo dokazuje investíciu uhlíka, ktorá už bola vykonaná vo všetkom, čo bolo postavené.

Nahlásiť chybu