Provinčná prokuratúra v Madride za čiastočnú milosť pre bývalého prezidenta Infancia Libre

Prokuratúra provincie Madrid udelila čiastočnú milosť pre Maríu Sevillu, ktorá si odpykáva trest dva roky a štyri mesiace vo väzení za trestný čin únosu dieťaťa. Bývalá prezidentka Infancia Libre bola odsúdená za to, že viac ako rok a pol skrývala svojho syna a bránila mu byť s otcom, ktorý bol od roku 2017 vo väzbe.

Ministerstvo verejnej moci uvádzalo dôvody na zníženie trestu odňatia slobody a jeho „výhradne“ na dva roky väzenia, pretože ide o prvý trestný čin, za ktorý bola Seville odsúdená, a pretože „preukázalo, že povinnosti zaplatiť sumu ustanovenú ako občianskoprávnu zodpovednosť v prospech poškodenej strany a dobrovoľne vstúpiť do compliance centra, teda podliehať súdnej dispozícií, a tak nepoškodiť vzťah matky a dieťaťa s jej dcérou.“

Prokuratúra však tvrdila, že si neváži pokánie Márie Sevilly „v zmysle výslovného a jasného uznania“ vo vzťahu ku skutočnostiam, na ktoré sa vzťahuje trest, a škodám spôsobeným maloletému a jeho otcovi „odňatím majú možnosť dlhodobého odpočinku“.

Z tohto hľadiska prokuratúra vzniesla nesúhlas s udelením úplnej milosti pre Máriu Sevillu, pretože „jej kontumácia pri zamedzovaní vzťahu medzi otcom a synom a pri vykonávaní súdnych rozhodnutí, ktoré ju prinútili uľahčiť a obnoviť uvedený vzťah , výsledky zasluhujúce trest“.

V tomto zmysle dodáva, že uložené tresty sú tresty ustanovené zákonom pre tieto prípady, „a ich trvanie boli motivované a odôvodnené súdnymi orgánmi, bez akéhokoľvek nepomeru medzi potrestanými činmi a zistenými represívnymi dôsledkami“.

Aj tak by „dôsledné dodržiavanie uloženého trestu odňatia slobody mohlo mať závažný dosah na vzťahy matky a dieťaťa vo vzťahu k druhej dcére väzňa, čo by mohlo mať negatívny vplyv na jej afektívne-emocionálny vývoj“.

Pokiaľ ide o trest odňatia rodičovských práv na obdobie štyroch rokov, pretože „je to minimum uplatniteľné na daný prípad“, zároveň ho považuje za primeraný „pokiaľ sa jeho plnenie skončí, maloletý už bude starší ako vek“.

Napokon potvrdzuje, že neexistujú dôvody spravodlivosti ani verejnoprospešnosti, ktoré by mohli odôvodniť udelenie úplnej milosti tak z dôvodov osobitnej prevencie, „pri výkone trestu má za cieľ obnoviť sociálny zmier otrasený spáchaním trestného činu, sledovaný účel akýmkoľvek demokratickým trestným systémom“, ako aj z dôvodov všeobecnej prevencie, „aby sa predišlo verejnému pocitu beztrestnosti, ktorý odcudzuje páchanie nových trestných činov“.

K tejto otázke dodáva: „Najmä vtedy, keď v dôsledku týchto udalostí a im podobných, pretože v občianskej spoločnosti podnecujú kampane typu „aj ja by som to urobil“, ohlasované v tlači a ktoré Zdá sa, že podporujú podobné akcie“. Vyslovuje sa preto za čiastočnú milosť „so zachovaním zvyšku ustanovenia právoplatného rozsudku v deň jeho vydania“.